Conjugation of bekväma
to (reluctantly) bother oneself (to do something) Ver definición completa →
Aktiv
Infinitiv
| — | bekväma |
Presens
| jag | bekvämar |
| du | bekvämar |
| han / hon / den / det | bekvämar |
| vi | bekvämar |
| ni | bekvämar |
| de | bekvämar |
Preteritum
| jag | bekvämade |
| du | bekvämade |
| han / hon / den / det | bekvämade |
| vi | bekvämade |
| ni | bekvämade |
| de | bekvämade |
Supinum
| jag | bekvämat |
| du | bekvämat |
| han / hon / den / det | bekvämat |
| vi | bekvämat |
| ni | bekvämat |
| de | bekvämat |
Imperativ
| — | bekväma |