Conjugation of kompa
to accompany, to comp Ver definición completa →
Aktiv
Infinitiv
| — | kompa |
Presens
| jag | kompar |
| du | kompar |
| han / hon / den / det | kompar |
| vi | kompar |
| ni | kompar |
| de | kompar |
Preteritum
| jag | kompade |
| du | kompade |
| han / hon / den / det | kompade |
| vi | kompade |
| ni | kompade |
| de | kompade |
Supinum
| jag | kompat |
| du | kompat |
| han / hon / den / det | kompat |
| vi | kompat |
| ni | kompat |
| de | kompat |
Imperativ
| — | kompa |
Passiv
Infinitiv
| — | kompas |
Presens
| jag | kompas |
| du | kompas |
| han / hon / den / det | kompas |
| vi | kompas |
| ni | kompas |
| de | kompas |
Preteritum
| jag | kompades |
| du | kompades |
| han / hon / den / det | kompades |
| vi | kompades |
| ni | kompades |
| de | kompades |
Supinum
| jag | kompats |
| du | kompats |
| han / hon / den / det | kompats |
| vi | kompats |
| ni | kompats |
| de | kompats |