Conjugation of förplikta
obligate Ver definición completa →
Aktiv
Infinitiv
| — | förplikta |
Presens
| jag | förpliktar |
| du | förpliktar |
| han / hon / den / det | förpliktar |
| vi | förpliktar |
| ni | förpliktar |
| de | förpliktar |
Preteritum
| jag | förpliktade |
| du | förpliktade |
| han / hon / den / det | förpliktade |
| vi | förpliktade |
| ni | förpliktade |
| de | förpliktade |
Supinum
| jag | förpliktat |
| du | förpliktat |
| han / hon / den / det | förpliktat |
| vi | förpliktat |
| ni | förpliktat |
| de | förpliktat |
Imperativ
| — | förplikta |
Passiv
Infinitiv
| — | förpliktas |
Presens
| jag | förpliktas |
| du | förpliktas |
| han / hon / den / det | förpliktas |
| vi | förpliktas |
| ni | förpliktas |
| de | förpliktas |
Preteritum
| jag | förpliktades |
| du | förpliktades |
| han / hon / den / det | förpliktades |
| vi | förpliktades |
| ni | förpliktades |
| de | förpliktades |
Supinum
| jag | förpliktats |
| du | förpliktats |
| han / hon / den / det | förpliktats |
| vi | förpliktats |
| ni | förpliktats |
| de | förpliktats |