Conjugation of förlova
to get engaged (to agree to marry) Ver definición completa →
Aktiv
Infinitiv
| — | förlova |
Presens
| jag | förlovar |
| du | förlovar |
| han / hon / den / det | förlovar |
| vi | förlovar |
| ni | förlovar |
| de | förlovar |
Preteritum
| jag | förlovade |
| du | förlovade |
| han / hon / den / det | förlovade |
| vi | förlovade |
| ni | förlovade |
| de | förlovade |
Supinum
| jag | förlovat |
| du | förlovat |
| han / hon / den / det | förlovat |
| vi | förlovat |
| ni | förlovat |
| de | förlovat |
Imperativ
| — | förlova |