Conjugation of oprima
to oppress Ver definición completa →
Indicativ
Prezent
| eu | oprim |
| tu | oprimi |
| el / ea | oprimă |
| noi | oprimăm |
| voi | oprimați |
| ei / ele | oprimă |
Imperfect
| eu | oprimam |
| tu | oprimai |
| el / ea | oprima |
| noi | oprimam |
| voi | oprimați |
| ei / ele | oprimau |
Perfectul simplu
| eu | oprimai |
| tu | oprimași |
| el / ea | oprimă |
| noi | oprimarăm |
| voi | oprimarăți |
| ei / ele | oprimară |
Mai mult ca perfectul
| eu | oprimasem |
| tu | oprimaseși |
| el / ea | oprimase |
| noi | oprimaserăm |
| voi | oprimaserăți |
| ei / ele | oprimaseră |
Conjunctiv
Prezent
| eu | să oprim |
| tu | să oprimi |
| el / ea | să oprime |
| noi | să oprimăm |
| voi | să oprimați |
| ei / ele | să oprime |
Imperativ
Afirmativ
| tu | oprimă |
| voi | oprimați |
Negativ
| tu | nu nu oprima |
| voi | nu nu oprimați |
Forme nepersonale
Infinitiv
| — | a oprima |
Gerunziu
| — | oprimând |
Participiu
| — | oprimat |