Conjugation of bonăi
to buzz, to mumble Ver definición completa →
Indicativ
Prezent
| eu | bonăiesc |
| tu | bonăiești |
| el / ea | bonăiește |
| noi | bonăim |
| voi | bonăiți |
| ei / ele | bonăiesc |
Imperfect
| eu | bonăiam |
| tu | bonăiai |
| el / ea | bonăia |
| noi | bonăiam |
| voi | bonăiați |
| ei / ele | bonăiau |
Perfectul simplu
| eu | bonăii |
| tu | bonăiși |
| el / ea | bonăi |
| noi | bonăirăm |
| voi | bonăirăți |
| ei / ele | bonăiră |
Mai mult ca perfectul
| eu | bonăisem |
| tu | bonăiseși |
| el / ea | bonăise |
| noi | bonăiserăm |
| voi | bonăiserăți |
| ei / ele | bonăiseră |
Conjunctiv
Prezent
| eu | să bonăiesc |
| tu | să bonăiești |
| el / ea | să bonăiască |
| noi | să bonăim |
| voi | să bonăiți |
| ei / ele | să bonăiască |
Imperativ
Afirmativ
| tu | bonăiește |
| voi | bonăiți |
Negativ
| tu | nu nu bonăi |
| voi | nu nu bonăiți |
Forme nepersonale
Infinitiv
| — | a bonăi |
Gerunziu
| — | bonăind |
Participiu
| — | bonăit |